List na rozlúčku

Autor: Miroslava Furjelová | 22.9.2011 o 16:26 | (upravené 24.9.2011 o 13:03) Karma článku: 5,70 | Prečítané:  1083x

Moja drahá Burkina, chcela by som sa ti poďakovať zo tvoje milé priateľské prijatie, za všetko, čo som tu za tri mesiace zažila, za všetkých ľudí, ktorých som stretla. Za tých, čo som mala možnosť lepšie spoznať, tých, čo som stretala len na ulici či v obchode i za neznámych, s ktorými som sa iba pozdravila. Za bielych i čiernych, v mestách i v dedinách, doma či na cestách.

 

Ďakujem ti za všetko, čo som sa tu naučila. Za slobodu, jednoduchosť a otvorenosť, ktoré si mi ponúkla. Nemusela som každé ráno vymýšľať, čo si oblečiem, ako sa namaľujem či učešem. Ďakujem ti, že si mi predstavila život tvojich obyvateľov, ktorý je síce ťažší ale o to bohatší o ľudské vzťahy, úsmev, spolupatričnosť a spoločne prežité chvíle. Ďakujem ti, že odchádzam s otvorenejším srdcom a širším pohľadom na svet. Naučila si ma opäť dôverovať ľuďom a ukázala si mi, aké to je deliť sa a zabúdať pri tom na seba.

Vyskúšala som si, aké to je byť iná. Keď na ulici každý vidí, že nie som odtiaľto. Ale vďaka tejto odlišnosti som našla kúsok samej seba. Tiež si mi ukázala, aké dôležité je vedieť prijať druhých takých, akí sú. Bez posudzovania, odsudzovania a snahy zmeniť ich. A takisto byť trpezlivejšia sama so sebou.

Zažila som, aké to je byť bohatý v porovnaní s ostatnými. Alebo keď si to o mne iba myslia. Vojsť do drahej reštaurácie bez toho, aby niekto po mne zazeral, čo tam robím a dovoliť si pizzu, ktorá stojí desaťnásobne viac ako porcia ryže. Môcť si kúpiť to, čo potrebujem a najesť sa viac ako len raz alebo dvakrát denne. Aké to je bývať v dome, kde sa pre vás varí, upratuje, perie a večer prichádza strážnik.

Ďakujem ti tiež za všetky vypiskovania a pokrikovania na ulici. Za milé komplimenty a pochvaly, aj za tie dva pohŕdavé pohľady, ktoré som stretla. Ďakujem za všetky ponuky na sobáš, ktoré z európskeho uhlu pohľadu vyznievajú dosť komicky. Vychádzajúc z miestnej mentality, rozumiem. Či už za tým bola vidina bohatstva, prestíže, víz do Európy alebo niečo iné, ďakujem.

Ďakujem ti tiež za všetkých taxikárov a obchodníkov, ktorí nám navrhovali dvoj- či trojnásobné ceny. O to milšie bolo stretnúť potom, niekoho, kto sa nesnažil zneužiť našu nevedomosť. Ďakujem ti za krásnu prírodu, za rána, keď som bola behať v parku, za vychádzajúce slnko a kŕdle vtákov na oblohe, za obrovské húsenice i pochodujúce mravce, za koruny stromov zaliate zlatistým svetlom. Tiež ti ďakujem za nádherné chvíle v kostole Scolasticat a zbor, ktorý spieval tak úžasne. Za radosť a pokoj vyžarujúce zo spievajúcich a tancujúcich ľudí.

Mala som možnosť konfrontovať naše predstavy o čiernom kontinente s realitou i stretnúť sa s pokriveným obrazom Európy v mysli mnohých Afričanov. Videla som tu tiež falošnú vieru a spoliehanie sa niektorých, že bohaté krajiny budú vždy posielať peniaze na rozvojové projekty a stačí iba nastaviť ruku. O to viac si cením tých, ktorí sa aktívne snažia zmeniť súčasnú situáciu. Tak ako mi Afrika počas obdobia dažďov ukázala, že môže byť zelená, cítila som potenciál a nádej na lepšiu budúcnosť.

Uvedomila som si tu, že prístup k zdravotne nezávadnej vode a potravinám nie je samozrejmosť. Dezinfikovanie zeleniny, preváranie a filtrovanie vody sa stalo pre nás bežným rituálom. Napriek tomu som sa nevyhla zdravotným problémom. Ja, čo nepoznám chrípku a angínu som mala len raz v živote, vyskúšala som si aké to je byť chorá pravidelne každý mesiac. A ani malária nebola taká strašná, ako som sa obávala.

Ďakujem ti naozaj za všetko. Za všetky rozhovory, diskusie, výmeny názorov, za priateľstvá... Našla som tu viac, ako som hľadala. Bola som tu šťastná a budeš mi chýbať. Zbohom, Burkina.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?