Burkina II.

Autor: Miroslava Furjelová | 3.9.2011 o 1:04 | (upravené 3.9.2011 o 1:44) Karma článku: 5,67 | Prečítané:  1275x

Môj pobyt v Burkine sa prehupol do poslednej tretiny a ja som si začiatkom tohto týždňa uvedomila, že sa začínam tešiť domov. Na rodinu. Na kamarátov. Na slivkové knedle s makom. Na maminine koláče. Na klavír, že si zahrám niečo od Yanna Tiersena a Sonátu mesačného svitu. Na slovenské kopce. Na to, že sa mi bude zima a oblečiem si kabát a šál. A že večer sa zababuším do periny. Že si kúpim čokoládu a  syr. A na kopec ďalších vecí.

 

Na druhej strane som si istá, že mi Burkina bude chýbať. Je to úžasná krajina najmä vďaka ľuďom, ktorí tu žijú. Môžem byť unavená, nahnevaná a čo ja viem, čo ešte, stačí že si idem na nákup a vrátim sa s úsmevom na tvári. Hlavne uličku, kde večer ženy predávajú ovocie a zeleninu mám veľmi rada. Majú všetko porozkladané na plachtách po zemi, len zopár ich má stánky so stolíkmi. Kúsok ďalej, bližšie k ceste grilujú niektoré na uhlíkoch kukuricu. Ľudia idúci z práce sa zastavujú, rozprávajú, nakupujú. Všetko sa tu hemží a musíte si dávať pozor na idúce motorky a bicykle. Mám rada tú atmosféru, najmä po zotmení.

My kupujeme ovocie väčšinou u „našej pani na začiatku ulice“. Už z diaľky sa na nás vždy usmieva. Ešte pred niekoľkými týždňami bolo všade kopec máng, teraz ich už vôbec nevidno. Ale začala sa sezóna pomarančov a melónov a stále je všade dosť banánov. Zelenina je pomerne drahá, pretože jej je nedostatok. Počas obdobia dažďov sa pestuje najmä kukurica, sorgo, ryža a proso. V októbri, keď dažde ustanú, pestovatelia zasejú cibuľu, rajčiny, fazuľu alebo zasadia zemiaky. Treba počkať približne do polovice decembra na prvú úrodu a ceny zeleniny začnú klesať.

foto.JPG

Takmer 90% Burkinčanov pracuje v poľnohospodárstve. Trápia sa s pôdou chudobnou na živiny a suchým sahelským podnebím. V dôsledku klimatických zmien sa situácia ešte zhoršuje. Obdobie dažďov prichádza neskôr, zrážky sú nepredvídateľné a najmä na severe krajiny ich je nedostatok. Prudké prívalové dažde zas ohrozujú povodňami. Na zavlažovanie polí počas celého roka sa používa voda z priehrad. Privádza sa pomocou motorového čerpadla na jedno miesto a odtiaľ sa rozvádza systémom kanálov po celej ploche. Tí, čo nemajú čerpadlo, nosia vodu ručne. Na poliach tiež nevidno žiadne traktory. Všetko sa obrába buď motykami alebo so záprahom. Netreba zabudnúť na teplo, ktoré ako som sa dozvedela, trápi Afričanov rovnako ako nás. Nie sú naň zvyknutí, ako som sa domnievala, len sa nemajú kde pred ním skryť, kam utiecť, lebo je všade. Život tu vôbec nie je jednoduchý. Paradoxne, je to druhé miesto na Zemi, kde cítim, že by som dokázala žiť. Mám túto krajinu rada a dúfam, že budem mať ešte príležitosť sa sem vrátiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?