Postrehy z Burkiny

Autor: Miroslava Furjelová | 29.7.2011 o 17:04 | (upravené 30.7.2011 o 12:16) Karma článku: 5,79 | Prečítané:  1358x

Prvý týždeň bolo všetko pre mňa nové, všetko som obdivovala ako turista. Druhý týždeň som si pomaly začala uvedomovať, aké to je žiť v Burkine. Po mesiaci sa snažím v skratke zhrnúť, čo som si všimla, čo tu na mňa zapôsobilo. Sama som zvedavá, či a ako sa môj pohľad na veci zmení za ďalšie dva mesiace, ktoré tu ešte strávim...

 

 

  • objemné veci, ktoré najmä ženy ale aj muži dokážu niesť na hlavách. Dokonca s tým jazdia na bicykloch a motorkách
  • vynaliezavosť, s akou dokážu naložiť auto, motorku, bicykel. Žiaden problém odviezť matrac na dvojposteľ na motorke alebo nastúpiť na strechu plného nákladného auta, kde je už naložený nábytok, koza...
  • všade pobehujú malé jašteričky. Niektoré sú hnedé, hnedozelené, niektoré sú šedomodré s oranžovou hlavou a chvostom
  • bábätká „pripútané“ šatkou k maminmu chrbtu. Sprevádzajú ich tak všade – pri práci na poli, v meste na nákupoch, na motorke...
  • spolupatričnosť, ľudia sú vždy ochotní pomôcť. Mali sme to možnosť zažiť, hneď prvý týždeň, keď náš šéf so šoférom dávali na nás pozor a starali sa o nás ako otcovia. Ale tiež nedávno, keď sa mi pokazil bicykel a zostala som stáť na kraji cesty, hneď boli pri mne traja či štyria ľudia, pýtali sa, čo sa stalo a ako môžu pomôcť. A o chvíľu bol bicykel opäť pojazdný a mohla som pokračovať ďalej
  • ľudská krehkosť a zraniteľnosť. V mnohých aspektoch. Čo sa týka zdravia, veľmi ľahko tu niečo chytíte, ani neviete ako. Dnes ste ok, zajtra môžete ležať v horúčkach alebo kŕčoch. Ďalšou kapitolou je doprava – prejsť cez mesto na bicykli je skutočné dobrodružstvo. Takmer všetci jazdia bez prilieb, nedodržiavajú sa predpisy, na motorku netreba vodičák a polícia nemá peniaze na alkoholové testy. A v neposlednom rade je to závislosť na počasí. Od dažďov závisí úroda a obživa väčšiny obyvateľstva
  • vďačnosť, ktorá pramení z tejto krehkosti a závislosti. Ľudia sú vďační voči sebe navzájom ale hlavne voči Bohu. Nezáleží na tom, či ste moslim, kresťan, či animista. Ateizmus tu neexistuje
  • tolerancia a otvorenosť voči cudzincom a voči odlišným náboženstvám. Moslimovia žijú v dedinách spolu s kresťanmi, kostol nájdete postavený vedľa mešity.
  • namiesto zvonov z kostolnej veže, na ktoré som zvyknutá z domu, počuť pravidelne zvolávanie muezína k modlitbe...
  • každý má čas, nikde žiaden stres. Na druhej strane dva a polhodinové meškanie na dohodnuté stretnutie nie je nič nezvyčajné
  • pozdrav – všade, kam prídete, je treba sa pozdraviť. Vyjadrujete tým úctu a rešpekt voči danej osobe
  • Ouagadougou – špinavé, zaprášené, hlučné a škaredé mesto. Ale získa si vás životom, ktorý vibruje v jeho tepnách. Pouličný predavači, trhy, ženy pražiace kukuricu na kraji ciest, malé obchodíky, mnoho reštaurácií a „maquis“, kiná, nočný život...
  • Hej, nassara! počujem často v uliciach. Keď sú to deti, je to celkom milé. Stačí zakývať, odkývajú, vybavené. Keď si však niekto chce hneď vymieňať telefónne číslo, je to otravné
  • päť druhov domáceho piva: Brakina, Sobbra, Beaufort, Guiness a Castel. Ok, nie všetky sú domáce značky, ale vyrábajú sa tu
  • môže sa tu jesť rukami, a nie len hydina, ale aj ryža, kuskus, šalát, ryby. Najlepšie, keď všetci jedia spolu z jedného taniera

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?