Práca a la Burkinabé alebo lekcia multikultúrnej komunikácie

Autor: Miroslava Furjelová | 26.7.2011 o 16:09 | Karma článku: 5,21 | Prečítané:  1151x

Sedím na posteli v mojej izbe a počúvam pesničku z Lietajúceho Cypriána. Aspoň trochu Slovenska. Dnes to chcelo celkom dosť multikultúrnej tolerancie a kompetencie. Spolužiaci z univerzity sa pri týchto riadkoch určite usmievajú. Teoretické blá-blá, ktoré sme sa učili najprv v dvoch cudzích jazykoch a do tretice po aj po slovensky.

 

Dnes ráno o 10:15. S Agnès sme na stretnutí vo švajčiarskej mimovládke Helvetas. Dohodli sme si stretnutie na deviatu, mali sme diskutovať o možnosti spolupráce ohľadom produkcie bio fazuliek. Je štvrť na jedenásť, ešte stále sme nezačali. Ja s Agnès sme jediné s hodinkami na rukách. Možno sa tu konečne naučím trpezlivosti J Ľudia stále prichádzajú. Z miestnosti už vyniesli polovicu stolov, aby mohli priniesť ďalšie stoličky a všetkých pousádzať. Temps fugit. Ale inak, tu má iný rozmer, inú hodnotu. Neviem to presne vyjadriť.

Je nám podozrivé, že je tu asi 40 ľudí. Asi tu nie sme správne. Po hodine a pol sme konečne začali. Stretnutie pestovateľov z dvoch regiónov a v Mooré. Nie, toto nie je miesto, kde sme mali byť. Nenápadne sa pýtame pána, čo stretnutie vedie, čo máme robiť. Ten nás ochotne vyvedie von a naviguje nás k osobe, s ktorou sme mali dohodnuté stretnutie. Je to ten pán v bielej košeli, čo tu bol ráno a všetkých privítal. Ale prečo mu nebolo podozrivé, že na dohodnuté stretnutie nikto neprišiel a dve stratené belošky sedia uprostred všetkých pestovateľov? To zostáva pre nás záhadou. Alebo tuto to proste tak funguje. Niekedy mám pocit, že je úplne zbytočné sa pýtať prečo. Proste je to tak a basta. Čakáme opäť vo vestibule na červených sedačkách, pretože pán v bielej košeli medzitým odišiel.

Nakoniec sme sa s ním stretliJ Polhodinové stretnutie sme ukončili o pol dvanástej. Ok, celé doobedie zabité, ďalšie veci, čo sme mali vybaviť nestíhame. Pokračovať môžeme až po tretej poobede, keď všetci začnú opäť pracovať po obednej sieste.

Možno aj vďaka teoretickej príprave o multikultúrnej komunikácii ma tieto veci nevytáčajú do takej miery, ako moju kolegyňu z Francúzska. Možno som len väčší flegmatik. Ale čo ma dnes dostalo, bolo márne presviedčanie Agnès, že zavárané uhorky a šalátové uhorky sú ten istý druh zeleniny. Vo francúzštine majú na to dve odlišné slová a „cornichon“ predsa nemôže byť uhorka. A tiež som ju musela presviedčať, že dazťová voda nie je stopercentne čistá, pretože z atmosféry sa tam dostane kadečo. Dokážem tolerovať rôzne zvyky, tradície, pohľady na vec. Ale neznášam, keď si niekto tvrdohlavo stojí za svojím, aj keď mu druhí ukážu, že nemá pravdu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?