Na úvod, by som vám chcela predstaviť krajinu, do ktorej čoskoro priletím. Burkina Faso je západoafrický vnútrozemský štát s prevažne tropickou suchou klímou. Rozprestiera sa na 274 000 km2 a má 14 miliónov obyvateľov, čo je takmer trikrát viac ako Slovensko. Úradným jazykom je francúzština, avšak v krajine sa hovorí ďalšími 65 jazykmi, z toho najrozšírenejšie sú Moore, Dioula a Fulfulde. Názov krajiny vznikol práve z týchto jazykov a znamená Krajina čestných ľudí.
V roku 1919 sa územie stalo francúzskou kolóniu s názvom Horná Volta. Keďže bolo chudobné na nerastné suroviny roku 1932 bolo rozdelené medzi kolónie Mali, Niger a Pobrežie Slonoviny. Znovu bolo zjednotené v roku 1947. Krajina získala svoju nezávislosť 5. augusta 1960. V roku 1983 sa štátnym prevratom dostal k moci Thomas Sankara, ktorý bol na jednej strane veľmi autoritársky vládca, no na druhej strane uskutočnil viaceré užitočné reformy. V roku 1984 bola Republika Horná Volta premenovaná na Burkina Faso a zmenila sa štátna hymna. V roku 1987 sa po štátnom prvrate stal prezidentom Blaise Campaoré, ktorý po viacerých znovuzvoleniach zostáva na čele štátu. V roku 1991 bola prijatá demokratická ústava, ktorá umožnila vznik politického pluralizmu a zaviedla prezidentské voľby.
Burkina Faso patrí medzi najchudobnejšie krajiny Afriky. Pestujú sa najmä obilniny (kukurica, ryža, batáty, cirok, proso) ale tiež bavlna, mahagón, jatrofa, néré, arašidy a bambucké orechy. Obyvatelia sú známi svojou otvorenosťou, prívetivosťou a ochotou pomôcť. A Burkina je tiež významným kultúrnym centrom západnej Afriky. Známi je tradičná hudba, ktorá bola iba málo ovplyvnená modernými vplyvmi „západného“ sveta. Pravidelne sa tiež v hlavnom meste koná festival panafrického filmu a mnoho ďalších podujatí.
Zatiaľ toľko o Burkine a ďalšie hlásenie podám už priamo z centra diania. Hor sa do Ouagadougou!